|
NEPOCHOPENÝ KRÍŽ
Isté cirkevné spoločenstvo požiadalo reklamnú agentúru o radu, ako svetu na Veľkú noc účinnejšie predstaviť kresťanské posolstvo. Odpoveď znela: „Predovšetkým odstráňte kríž. Je príliš staromódny a vyvoláva negatívne emócie“.
Aké nepochopenie kresťanstva a tajomstva kríža! Naopak, práve dnes viac ako kedykoľvek predtým musí dôjsť k odhaleniu tajomstva kríža! Na kríž by sme sa mali prestať pozerať ako na znamenie odsúdenia a prekliatia. On je znamením spásy, odpustenia, nádeje pre tento svet!
Britský kazateľ John Stott, hľadajúci odpovede na otázky týkajúce sa utrpenia, v knihe Kristov kríž napísal: „Navštívil som mnoho budhistických chrámov v rozličných ázijských krajinách. Veľakrát som ostal s rešpektom stáť pred sochou Budhu v jeho typickej polohe – skrížené nohy, uvoľnené plecia, zavreté oči, ľahký úsmev na perách, neprítomný výraz v tvári, vzdialený bolestiam tohto sveta. Ale zakaždým som sa po chvíli musel odvrátiť a namiesto neho sa mi v predstave vynorila iná postava – muž na kríži. Osamelý, zvíjajúci sa mukami, ruky a nohy prebité klincami, vykrútené údy, čelo skrvavené od tŕňov koruny, vysušené pery a neznesiteľne smädné ústa, vrhnutý do Bohom odmietnutej temnoty. Toto je pre mňa Boh! Svoju odolnosť od bolesti odložil nabok. Vstúpil do nášho sveta tela a krvi, sĺz a smrti. Trpel za nás a trpí spolu s nami. Z pohľadu jeho bolesti sa tie naše stávajú znesiteľnejšími.“
Nad ľudským utrpením ostáva visieť mnoho otáznikov - vždy ich ľudia kládli a kým ľudstvo bude existovať, vždy znovu ich budú klásť. Niektorí by chceli kresťanstvo od kríža oslobodiť a tak ho urobiť príťažlivejším. Evanjelium však zriediť ani prisladiť nemožno. Stratilo by svoju silu.
Našťastie Kristov život sa ukrižovaním nekončí. Po smrti a temnote hrobu prichádza sláva zmŕtvychvstania. Tú priniesol Kristus celému hriešnemu ľudstvu. V tejto nádeji nesme svoje bremená a kráčajme v ústrety cieľu.
Kto nehľadá Kristov kríž, nehľadá ani jeho slávu.
sv. Ján z Kríža
|